Produkcia nákladných a úžitkových automobilov sa bytostne dotýka aj Francúzska. Tu sa zrodila aj najslávnejšia značka krajiny galského kohúta Berliet.

Ako to už býva zvykom, pod týmto logom vznikali taktiež osobné vozidlá, autobusy a špeciálne vozidlá pre armádu. Skôr, ako sa zameriame na plynutie času z pohľadu výroby, pripomeňme si krátko obdobie prvých krokov tohto, dnes už neexistujúceho automobilového fenoménu.

Na rozhraní storočí

Dátum zrodu sa viaže na rok 1899, kedy sa Marius Berliet rozhodol založiť malú výrobňu automobilov. To však nebolo úplne prvé vykročenie do histórie automobilového priemyslu. Podľa dobových záznamov sa už konštrukcii dopravných prostriedkov venoval od roku 1894. Tento časový úsek až po zrod oficiálnej značky bol vyplnený stavbou niekoľkých vozidiel poháňaných jednovalcovými motormi. Od roku 1900 prichádzali vo francúzskom Brotteaux (neďaleko Lyonu) na svet vozidlá s dvojvalcovými agregátmi, ktoré dosahovali výkon 9 kW (12 k).

Zo zbierky vozidiel nadácie Berliet pri Lyone. 1-2. Prvý automobil Berliet Voiturette 1 z roku 1895 poháňal jednovalec s objemom 600 cm³ s výkonom 0,37 kW (0,5 k). Spolujazdec sedel vpredu, vodič za ním a ovládal vozidlo pákou. 3. Marius Berliet začínal podnikať v rodinnej firme s tkáčskymi stavmi, neskôr sa dal na strojárstvo.

Samozrejme, aj Berliet chcel ako správny podnikateľ posilňovať svoje postavenie, preto medzi logické činy možno zarátať prevzatie továrne spoločnosti Audibert & Lavirotte. Tá sa v Lyone venovala výrobe vozidiel od roku 1894 a do správy pána Berlieta prešla v roku 1902. Veľkým pozitívom sa stalo, že súčasťou novo vzniknutého spojenia sa stal Emile Lavirotte, ktorý priniesol do tejto spoločnosti množstvo skúseností a myšlienok. Spoločnosť Berliet patrila medzi významných inovátorov na rozvíjajúcej sa automobilovej scéne. Príkladom môže byť používanie oceľových rámov, v tom čase sa totiž bežne používali konštrukcie z dreva. Modernizácia zahŕňala aj použitie voštinového chladiča, či štvorvalcové motory.

Pokrok v technológiách priviedol firmu Berliet k tomu, že v roku 1906 uzatvorila dohodu o licenčnej výrobe vozidiel so spoločnosťou American Locomotive Company. O šikovnosti zakladateľa svedčí aj fakt, že v roku 1907 sa spoločnosť Berliet stala siedmym najväčším dodávateľom osobných vozidiel vo Francúzsku. O päť rokov neskôr už takmer polovica produktov putovala na zahraničné trhy.

Vozidlá pre armádu

Rok 1917 bol poznamenaný výrobou nákladných vozidiel pre armádu, denne sa dodávalo 40 kusov. Povojnová výroba nákladných vozidiel stagnovala, lebo veľa armádnych automobilov bolo v dobrej kondícii a trh si nevyžadoval veľké počty nových. To prispelo k bankrotu spoločnosti Berliet, no po ňom sa v roku 1921 výroba opäť rozbehla a až do roku 1939 sa vyrábali rôzne typy osobných vozidiel. Od tohto roku sa však logo značky Berliet objavovalo iba na nákladných vozidlách a autobusoch.

5. Nákladný automobil Berliet Typ M z roku 1910 bol považovaný v histórii za jeden z najlepších už „moderných“ vozidiel. Mal užitočnú hmotnosť 3,5 tony, 4,5-litrový motor umožňoval rýchlosť 25 km/h, mal gumené pneumatiky. Výrobca ho vo vtedajšej dobe promoval sloganom – „Uvezie viac ako vašich 12 koní, ktoré máte v stajni“. 6. Počas 1. sv. vojny sa vo veľkej miere uplatnil model CBA. Na fotografii je vo verzii sanitného vozidla. 7. Dnes čoraz častejšie hovoríme o elektromobiloch. Berliet už v roku 1924 ponúkal malý nákladný automobil na elektrický pohon pre pohrebné služby. Postavený bol na platforme pickupu Typ VTB. 39-voltový elektromotor bol napájaný jednosmerným prúdom z akumulátorov s hmotnosťou 450 kg. Na jedno nabitie dokázalo vozidlo prejsť 40 km, max. rýchlosť predstavovala 22 km/h, celková hmotnosť vozidla bola 1 900 kg, užitočná nosnosť 700 kg. 8. Firma Berliet neobišla ani výrobu nákladných vozidiel s alternatívnymi palivami. V roku 1937 predstavila Typ VDANG Gazo-Bois, ktorý poháňal drevoplyn a mal nosnosť 3,5 t.

Po druhej svetovej vojne sa z výrobných liniek dostávalo na trh 17 nákladných vozidiel denne (v roku 1950), štatistiky z roku 1970 hovoria o viac ako 120 kusoch. V päťdesiatych rokoch sa snažila automobilka rozšíriť svoje aktivity aj na zahraničných trhoch, najmä v rozvojových krajinách (založené podniky v Alžírsku - 1956, Maroku - 1958). O dobre sa rozvíjajúcej expanzii na iné trhy svedčí aj licenčná zmluva na výrobu ťažkých nákladných vozidiel s čínskou vládou. Obe strany sa na nej dohodli v roku 1965. Samozrejme, rozvíjala sa taktiež výroba autobusov a z kontraktov uzatvorených v zahraničí môžeme uviesť Kubu. Po dohode obidvoch strán tu vznikla továreň na výrobu autobusov (1969).

Medzičasom sa odohrala dôležitá vec - firmu kúpil v roku 1967 Citroën a Berliet tak prevzal od neho výrobu nákladných vozidiel. V roku 1971 putovalo na export 40 % produkcie. Dôležité je pripomenúť, že obe tieto spoločnosti patrili pod krídla spoločnosti Michelin. Do fungovania tohto zoskupenia zasiahla vtedajšia hospodárska situácia, po svetovej ropnej kríze sa Michelin zameral iba na výrobu pneumatík a v roku 1974 sa tak výrobca Berliet pridružil k Renaultu a Citroën k Peugeotu. Kronika značky Berliet hovorí aj o tom, že v roku 1975 sa na jej chode podieľalo 24 000 zamestnancov. Z tohto počtu bolo viac ako 15 000 pracovníkov zamestnaných v závode Vénissieux Saint-Priest, ktorý sa nachádzal pri Lyone. Obdobie po zlúčení s továrňou Saviem (patrila pod Renault) znamenalo postupný odchod z jej pozícií.

Míľniky produkcie

Teraz sa pozrieme na jednotlivé etapy výroby nákladných vozidiel, či autobusov. Automobilka Berliet ponúka v tomto smere viacero zaujímavých exemplárov, ktoré sa výrazne zapísali do histórie nákladnej prepravy alebo hromadnej prepravy osôb. Prvý skutočný nákladný automobil značky Berliet sa objavil v roku 1909, na rovnaký dátum sa viaže aj príchod prvého autobusu. Ďalším míľnikom bol model Berliet CBA z roku 1913, ktorý mal kabínu za pohonnou jednotkou, ktorou bol benzínový štvorvalcový motor (18 kW/25 k). Rám pozostával z ocele a na pohon sa využíval reťazový rozvod. Do technickej výbavy vozidla patrili ešte napríklad 4-stupňová prevodovka, plné gumené pneumatiky a nárazník umiestnený pred chladičom. Maximálna dosahovaná rýchlosť predstavovala 30 km/h. Po ňom nasledovali ďalšie, na začiatku prvej svetovej vojny bola k dispozícii 6-tonová verzia.

Ako zaujímavosť možno uviesť, že v roku 1916 sa vo výrobnom závode vyrábalo 40 vozidiel denne. Je úplne logické, že obdobie počas prvej svetovej vojny ovplyvnilo výrazným spôsobom aj výrobcov nákladných automobilov. Tí vyrábali taktiež vojenskú prepravnú a bojovú techniku. V prípade automobilky Berliet je príkladom výroba tanku typu Renault FT-17.

Prvý naftový motor sa začal sériovo montovať v roku 1931, a to do automobilu Berliet GD2. Po druhej svetovej vojne sa stal prvým nákladným vozidlom Berliet GLR, tento modelový rad sa vyrábal v rokoch 1949 až 1977. Napríklad Berliet GLR 8 mal nainštalovaný naftový 5-valcový motor so zdvihovým objemom 7,9 l (88 kW/120 k), dosahoval celkovú hmotnosť 13,5 tony, pričom užitočné zaťaženie predstavovalo sedem ton. Kapotová kabína s oblými tvarmi bola vyhotovená z oceľového monokoku, v ktorom boli integrované svetlomety a jej predná časť spĺňala funkciu nárazníka. Samozrejme, vozidlo existovalo vo viacerých verziách, či už napríklad ako valník, vozidlo s vyklápacou korbou alebo cisterna.

9. Licenciu na ťažký nákladný automobil Berliet TCO predal výrobca v roku 1963 Číne. 10. V roku 1965 prišiel Berliot s revolučným modelom Stradair RS 612 s aerodynamicky optimalizovanou kabínou, kombinovaným perovaním listových pružín a vzduchových vankúšov Airlam či rámom podvozka v tvare X. Model poháňal 4-valcový motor s výkonom 88 kW (120 k). 11. Zľava je model GLR 8 M z roku 1958, ktorý mal celkovú hmotnosť 17 t, poháňal ho netypický 5-valcový motor a dosahoval max. rýchlosť 80 km/h, a model GLR 10 s modernizovanou kabínou M3 Relax z roku 1963, ktorý mal 6-valcový motor a celkovú hmotnosť 19 t. 12. Zlúčením značiek Saviem a Berliet vzniká Renault Trucks. Ťahače-legendy Renault Magnum (1990) a Berliet TR350 Centaur (1978).

Najväčší automobil T100

Zo zaujímavých výrobkov môžeme spomenúť aj najväčší nákladný automobil na svete, určený na práce v teréne. Predstavil sa v roku 1957 na autosalóne v Paríži, jeho označenie bolo Berliet T100. Pohonný agregát Cummins 29.6 V12 vyvinul pri prvom vozidle maximálny výkon 441 kW (600 k), pri ďalších troch vyrobených exemplároch sa výkon zvýšil na 552 kW (700 k). Riadenie poháňal malý motor Panhard. Ďalšie vozidlo T100 vyrobil Berliet roku 1958 a nasledujúce dve o rok neskôr, teda do roku 1959 vznikli celkovo štyri takéto automobily. Na Sahare našiel ťažký špeciál uplatnenie pri preprave stavebných materiálov. Užitočná hmotnosť bola 100 až 150 ton (vyklápač 80 ton), pneumatiky mali úctyhodný priemer 2,4 m.

Medzi vyklápacie ťažké nákladné automobily sa zaradil model T25 s užitočnou hmotnosťou 25 ton. Poháňal ho motor s výkonom 235 kW (320 k). Potom nasledoval stredne ťažký nákladný automobil Stradair s polokapotovou (neskôr s bezkapotovou) kabínou. Vyrábal sa aj ako ťahač návesov. V sedemdesiatych rokoch vznikol v konštrukčných kanceláriách kolesový obrnený transportér VXB-170, ktorý využívala francúzska polícia. No prekročil aj hranice, pričom ho využívali ozbrojené jednotky vo viacerých štátoch. Značka Berliet dokázala, že patrila medzi špičku v rámci výroby nákladných vozidiel. Jej životná výrobná púť sa skončila v roku 1980.

13. Model T100 predstavili v roku 1957 na autosalóne v Paríži. 14. Berliet bol aj významný výrobca dumprov, na fotografii je vyklápač T45 s užitočnou hmotnosťou 45 t. 15. Obrnený transportér Berliet VXB-170, ktorý využívala francúzska polícia. 16. Ťahač Berliet TF s charakteristikou náprav 8x4 bol určený pre špeciálny vojenský náves s kontajnerom Latecoere pre francúzske strategické jadrové balistické rakety typu SSBN, ktoré sa prepravovali do pozemného odpaľovacieho sila a pomocou hydrauliky návesu sa v ňom aj postavili. Súpravy označené ako VTE mali celkovú hmotnosť 72 ton, v armádnej službe pôsobili od roku 1968 do roku 1995.

Text: Peter Nerer, foto: Roman Kment