Revidovaná smernica EP a Rady (EÚ) 2015/413 z 11. marca, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, u mnohých možno znovu upriamila pozornosť na problematiku pokút, ktoré môžu prísť našincovi z cudziny. Magazín Truck & business č. 2/2015, ktorý nedávno vyšiel, sa preto pozrel, ktoré krajiny sa najviac zaujímali o lustrovanie slovenských vozidiel a za aké delikty.

Smernica EP a Rady (EÚ) 2015/41 mení právny základ pravidiel o výmene informácii z oblasti policajnej spolupráce na oblasť bezpečnosti dopravy. Je to v súlade s požiadavkou Európskeho súdneho dvora z 6. mája 2014. Súd vtedy poskytol eurozákonodarcom jeden rok na prijatie nevyhnutných zmien, inak by pravidlá o cezhraničnej výmene informácii boli zrušené. Pod pôsobnosť pôvodnej smernice nepatrilo spomínané Dánsko, Írsko a Veľká Británia. Tieto tri členské štáty budú musieť transponovať novú smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov v priebehu dvoch rokov od jej vstupu do platnosti.

Čo upravuje smernica

Pravidlá o cezhraničnej výmene informácii stanovujú postup, akým členský štát získa prístup k údajom z vnútroštátnej evidencie vozidiel iného štátu, s cieľom identifikovať osobu zodpovednú za spáchanie jedného z nasledujúcich deliktov v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, a udeliť jej pokutu:

- prekročenie povolenej rýchlosti,

- nepoužitie bezpečnostných pásov,

- jazda na červenú,

- jazda pod vplyvom alkoholu,

- jazda pod vplyvom drog,

- jazda na motocykli bez prilby,

- nedovolená jazda v jazdnom pruhu,

- použitie mobilného telefónu počas jazdy.

Údaje o deliktoch medzi jednotlivými členskými štátmi, resp. o jednotlivých prevádzkovateľoch registrovaných motorových vozidiel sa podľa smernice majú vymieňať prostredníctvom automatickej výmeny dát cez softvérovú aplikáciu Európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov Eucaris. Smernica sa vzťahuje na všetkých vodičov. Štandardne systém Eucaris cez aplikáciu CBE poskytne k evidenčnému číslu vozidla údaje o držiteľovi ako aj vlastníkovi vozidla: meno, priezvisko/názov organizácie, dátum narodenia/IČO, kompletnú adresu pobytu alebo sídla organizácie, ktorá je vedená v evidencii vozidiel PZ SR. Je na členskom štáte EÚ, v ktorom bol delikt spáchaný, či bude výmenu informácií iniciovať a tiež či bude požadovať sankciu za delikt. Smernica EP a Rady (EÚ) 2015/413 neurčuje konkrétny mechanizmus, ak dotknutá osoba pokutu neuhradí. Na ďalšie konanie sa tak otvára priestor napríklad rámcovému rozhodnutiu Rady 2005/214/SVV, ktorý preniesol do slovenskej legislatívy zákon NR SR č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v EÚ a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zisťovanie o Slovákoch

Ako nás informovala hovorkyňa Prezídia PZ SR mjr. Ing. Denisa Baloghová, konkrétna aplikácia systému Eucaris CBE sa využíva od 26. augusta 2014 a v marci tohto roku bolo v nej okrem Slovenska zapojených 13 štátov - Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko. Podľa dostupných informácií Prezídia PZ SR v roku 2014 sa cez systém Eucaris vykonalo viac ako 2 880 lustrácií vozidiel registrovaných na Slovensku (pozri v tabuľke). Najviac požiadaviek prišlo pritom z Rakúska (51,4 %) a Poľska (28,7 %). Ako pre Truck & business uviedla Denisa Baloghová, okrem uvedených štátov, ktoré začali využívať automatizovaný systém Eucaris/CBE, dostávala slovenská strana, a aj spracovávala, žiadosti v písomnej forme zo štátov, ktoré dosiaľ nie sú pripojené do tohto systému. Podľa hovorkyne PZ SR najrozsiahlejšia komunikácia sa týmto spôsobom odohrávala napríklad s Talianskom. „Celkovo ide o niekoľko desiatok dožiadaní mesačne,“ uviedla pre náš magazín Baloghová.

Text: Roman Kment, ilustračné foto