Zväčša poznáme, aká je skladba úžitkových vozidiel, vieme, aký majú priemerný vek, aké emisné normy spĺňajú. Oveľa menej, ak vôbec, sa píše o prípojných vozidlách. Práve tento fakt bol inšpiráciou pre nasledujúce riadky, kde sme sa pozreli na prípojné vozidlá kategórie O3 a O4, ktoré boli zaradené v premávke na pozemných komunikáciách v SR do konca roka 2014.

Úvodnú vetu venujeme skeptikom. Samozrejme, viaceré vozidlá, ktoré eviduje Policajný zbor SR nemusia byť reálne v prevádzke, ani každý jeden údaj o vozidle nemusí byť presne zapísaný. Aj keď sa hovorí, že štatistika je presný súčet nepresných čísiel, stále nám ponúka istú hodnotu a ukazuje trend. Prioritne nás pri analýze zaujímal priemerný vek prípojných vozidiel na Slovensku. Tu treba spomenúť, že sme spracovávali dva druhy záznamov, podľa roku výroby, a potom podľa dátumu prvej evidencie vozidla, keďže rok výroby nie je od určitého obdobia z hľadiska európskej legislatívy povinný údaj, ktorý sa musí evidovať.

Zaostrené na podnikateľov a organizácie

Do konca minulého roka bolo v evidencii Policajného zboru SR v premávke na pozemných komunikáciách 34 418 prípojných vozidiel s celkovou hmotnosťou nad 3,5 t. Je zaujímavé, že z tohto počtu obyvatelia vlastnili 9,3 % a zvyšok prevádzkovali právnické osoby – organizácie alebo fyzické osoby – podnikatelia. Z hľadiska zamerania nášho magazínu sme sa sústredili práve na druhú kategóriu vlastníkov, a preto sme súkromné prípojné vozidlá obyvateľov neanalyzovali. Podnikatelia a organizácie používajú najmä prípojné vozidlá kategórie O4 (celková hmotnosť nad 10 t), a to v 93,8 percentách, v menšej miere - 6,2 % vozidlá kategórie O3 (celková hmotnosť od 3,5 t do 10 t). Priemerný vek všetkých prípojných vozidiel na Slovensku v nami definovanom súbore bol 11,2 roka. Z vyše tridsiatich rôznych evidovaných značiek sme si vybrali na bližšie skúmanie 12 najpočetnejšie zastúpených. Ich jednotlivý vekový priemer uvádzame zvlášť v jednom z grafov. Ak by sa to zdalo niekomu málo z celkového počtu, treba povedať, že tieto značky tvorili 73,9 % z celkového počtu evidovaných prípojných vozidiel skúmaného výberu. Nad priemer všetkých vozidiel z hľadiska veku zasahovali dve z 12-tich najpočetnejších značiek – BSS (Brandýské strojírny a slévárny) a Asko (slovenská produkcia z Košíc). Priemerný vek techniky BSS bol až 30,6 roka. Pre zaujímavosť – najstaršie jednoznačne identifikovateľné vozidlo danej značky, a vôbec celého súboru bol dvojnápravový príves A3V z roku 1952, pričom v evidencii sa držalo aj prípojné vozidlo tejto československej značky z roku 1949. Na opačnom konci zo skúmaných značiek a najmladšie boli prípojné vozidlá poľského výrobcu Wielton. Ich priemerný vek predstavoval 3,6 roka. Ak sa niekto zamýšľal nad tým, aká značka prípojných vozidiel sa najviac využíva na podnikanie na Slovensku, tak je to Schmitz Cargobull. Produkty tohto nemeckého výrobcu tvorili 15,8 % evidovaných prípojných vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Na druhom mieste skončili vozidlá z Brandýskych strojární a zlievarní napriek tomu, že výrobca už dávno zanikol. Jeho výrobky so značkou BSS tvoria v premávke na Slovensku stále úctyhodných 14,2 %. Až na treťom mieste je značka ďalšieho nemeckého výrobcu Kögel, ktorý bol evidovaný v štatistikách policajného zboru v 12,2 %. Ostatné značky dosahovali podiel už pod 10 %.

Interpretácia výsledkov

O interpretáciu zistených výsledkov sme požiadali Ing. Kamila Šišku, dlhoročného riaditeľa spoločnosti STSZ, a. s., z Trnavy, ktorá je autorizovanou spoločnosťou viacerých značiek zaoberajúcou sa opravou prívesov a návesov. Ako prvé ho zaujal podľa neho veľmi vysoký priemerný vek vozidiel značky BSS. „V prvom momente ma číslo zaskočilo a tento park je určite zastaraný,“ uvádza. Vysvetľuje si to tak, že najmä poľnohospodárske vlečky BSS stále postačujú na úlohu, ktorú vykonávajú. Rovnako sa podľa neho stále používajú v oblasti stavebnín a stavebného segmentu na základnú lokálnu prepravu. „Prípojné vozidlá BSS sú postavené na veľmi jednoduchom princípe – majú mechanické perovanie, minimum vzduchotlaku. Pri niektorých verziách je ručná mechanická brzda, tu v prípade poruchy stačí vymeniť lanko a máme zabrzdené... Maximálne ešte musím vyčistiť závit,“ vypočítava Ing. Šiška možné dôvody, prečo sa BSS-ky stále využívajú. Podľa neho sú tiež v zásade spoľahlivé. „Maximálne pri poruche vypadne ložisko, ktoré si mnohí vedia vymeniť,“ s úsmevom dodáva riaditeľ STSZ. BSS sa preto podľa neho ľahko prevádzkujú a ľahko udržiavajú. „To však už nie je mysliteľné pri nových návesoch a prívesoch,“ pripomína. Ako dopĺňa, keďže stále ide pri akejkoľvek činnosti o náklady, mnohí pravdepodobne nemajú potrebu BSS vymeniť a kúpiť si nové vozidlá. Ako zaujímavosť nám uvádza, že niektoré náhradné diely na prívesy zaniknutého výrobcu BSS sa stále v ČR vyrábajú, takže sa dajú zohnať a vozidlá opravovať. Do koľko rokov je „moderný“ vozidlový park? Chvíľu sme s Ing. Šiškom diskutovali, že slovo „moderný“ sa dá chápať a vysvetľovať rôzne. Odpoveď sme dostali z hľadiska dvoch faktorov – spôsobu obstarania prívesov a návesov, dĺžky lízingu a technického hľadiska. V prvom prípade, môže byť podľa Ing. Šišku za „moderný“ považovaný park vozidiel s vekom 5 – 6 rokov. V druhom prípade vychádza z faktu, že 90 % vozidiel O3 a O4 má nápravy SAF alebo BPW. „Pri nich sa za istú hranicu únosnoti považujú ložiská. Pri SAF sa do výmeny počíta milión km. Nehovorím, že všetky to vydržia, závisí aj od svedomitej údržby. Ak rátame, že dopravca najazdí milión km za 5 - 6 rokov, zoberieme do úvahy, že vozidlo je fyzicky ešte funkčné a spraví sa na ňom veľká oprava s výmenou adekvátnych ložísk, tak teoreticky vydrží ďalších milión km,“ uvažuje riaditeľ STSZ. Za vyhovujúci, postačujúci park prípojných vozidiel z hľadiska veku by tak považoval 10 až 12-ročné vozidlá. Zistené priemerné číslo veku prípojných vozidiel 11,2 roka je podľa Ing. Šišku v poriadku. Ak by sme sa však mali baviť o optimálnom veku prípojných vozidiel, bolo by to podľa neho skôr osem, maximálne desať rokov. „To znamená, že na cestách SR by jazdili prípojné vozidlá, ktoré spĺňajú posledné normy, vozidlá ktoré nie sú fyzicky ani morálne opotrebované,“ uzatvára riaditeľ STSZ.

Text a grafy: Roman Kment, ilustračné foto: Schmitz Cargobull

GALÉRIA: